Tento blog som chcel (mal) napísať už dávno. Pre neveriacich môže pripadať ako zbytočná “hádka” o detaily ale skôr ide o hľadanie pravdy. Píšem ho na základe vlastnej skúsenosti s protestanskou vierou a jej postojmi k odlišnostiam od katolíckej viery. Odpovede na tieto odlišnosti sú moje vlastné, na ktoré som s Božou pomocou prišiel, nemám teologické vzdelanie, takisto neviem či sa úplne zhodujú s odpoveďami, ktoré by vedel poskytnúť nejaký katolícky teológ ale mne pomohli. Snáď budú na úžitok aj niekomu inému.
Zobrazovanie Boha
Prvé Božie prikázanie hovorí:
Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. (Ex 20,2-6)
Preto protestanti nezobrazujú (alebo menej zobrazujú) Boha a Svätých. A samozrejme neuctievajú obrazy, sochy a podobne.
Katolíci (ako aj Východné cirkvi) však Boha ako aj Svätých zobrazujú. Dôvodom je, že kým v Starom zákone ostával Boh ukrytý. Boh zjavil seba svetu v Ježišovi Kristovi, zjavil kto je a aký je, bol (a je) medzi nami na zemi. Preto Ho môžeme zobrazovať. K úcte k obrazom sochám neviem úplne odpovedať, každopádne ide o úctu a nie o klaňanie. Keď sa aj pred obrazom klaniame, klaniame sa Bohu.
K tomu by som chcel doplniť ešte jeden postreh zo života jednej protestantskej rodiny z USA. Nepamätám si že by som v ich dome videl čo i len kríž, určite nie žiadny obrázok Ježiša, pritom sú však hlboko veriaci ľudia. Naproti tomu majú na stene fotky detí a vnúčat, čo určite nie je nič zvláštne, ale je jasné že tie fotky nie sú nejaká náhrada za skutočné deti a vnúčatá, ale sú tam nato aby niečo pripomenuli. O čo viac kríž, obraz Ježiša alebo Svätých. Ježiš prišiel na zem a súčasníci ho mohli vidieť. Mohli vidieť Boha a zaroveň človaka. Preto ho možeme aj zobraziť.
Svätí
Protestanti majú problém s úctou k Svätým (Svätí – rozumej tí ktorí sú v Nebi). Úplne všetky dôvody mi nie sú zrejmé, ale pravdepodobne tieto sú hlavné:
- Vyššie spomínané prvé prikázanie (Ex 20,2-6). Máme sa klaňať Bohu a nie Svätým. A teda sa nemáme k nim ani modliť.
- Ako môžeme vedieť či je niekto v Nebi.
- Z Biblie nie je úplne zrejmé, či sme spasení pre Nebo až po druhom príchode Krista (keď bude vzkriesené naše telo) alebo hneď po smrti. Týmto dôvodom som si nie úplne istý, ani neviem aký majú k nemu postoj jednotlivé protestantské cirkvi.
Začnem od konca. K tretiemu dôvodu mám len to čo už povedal Ježiš:
A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: “Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba”? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.” (Mk 12,26-27)
K druhému bodu neviem úplne odpovedať, každopádne vyhlásenie za Svätého sa deje procesom, ktorý vyžaduje potvrdenie zázrakov a podobne. Myslím že tu treba hlavne kus viery a osobnej skúsenosti, ktorú ja osobne mám minimálne s dvoma Svätými: Pátrom Piom a Sestrou Faustínou. Nebojte sa, nezjavili sa mi 
, ale určite mi v živote dosť pomohli.
Čo sa týka prvého dôvodu, keď sa modlíme ku Svätým tak sa im neklaniame ale ich prosíme o príhovor u Boha alebo im prejavujeme úctu zato, že plnili Božiu vôľu, a tým sa pripodobnili Kristovi. Protestanti sa modlia iba priamo k Bohu a samozrejme treba sa modliť aj priamo, veď aj Ježiš nás to učil (Mt 6,9-13). Boh ale vo svete koná hlavne cez ľudí a s ich slobodným rozhodnutím, preto si úctou Svätých ctíme aj Boha.
K Svätým sa teda modlíme aj preto, že prosíme o príhovor, tak ako môžeme aj známeho požiadať o modlitbu, o to skôr Svätého ktorý je v nebi. Aj protestanti sa za seba modlia a môžu požiadať o modlitbu príhovoru, čo nám odporúča aj Písmo (Jak 5,16), prečo teda nepožiadať tých čo sú k Bohu najbližšie.
Panna Mária
Protestanti majú veľký problém s úctou k Panne Márii. Dôvody sú podobné ako dôvody úcty k Svätým opísané vyššie. Ďalším dôvodom je že v Biblii sa píše o Ježišových bratoch a sestrách (Mk 3,32). V semitských jazykoch však slovo brat zahŕňa aj širšiu rodinu, teda bratrancov. Takto sa písmo odvoláva na “Pánovho brata Jakuba” (doplniť odkaz), ktorý bol synom Márie Kleopasovej (doplniť odkaz) ako aj hovorí o Abrahámovi a Lótovi ako o bratoch (odkaz) pričom boli bratranci (odkaz). (Tu nemám presne odkazy musím lepšie pohľadať v Biblii, kde to presne je)
Katolíci veria, že Ježiš nám dal Pannu Máriu za matku na kríži:
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: “Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: “Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19,26-27)
Vieme že to povedal Jánovi ale je tam slovo “učeník” a Kristovi učeníci sme všetci kresťania. Máriu si teda máme ctiť a oslavovať, veď aj Písmo hovorí:
Mária hovorila: “Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. (Lk 1,46-50)
Modlitba “Zdravas Mária” ako aj “Anjel Pána” je založená na textoch z Nového zákona. Kto si pozorne prečíta slová, zistí že ide o modlitbu príhovoru a oslavy Boha a nie o klaňanie sa Panne Márii.
Pannu Máriu si treba ctiť a vážiť aj za jej slobodné rozhodnutie prijať Ježiša.
Mária povedala: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel. (Lk 1,38)
Tu sa Boh vydal do úplnej závislosti rozhodnutia človeka – Panny Márie. Mária sa rozhodla správne v súlade s Božou vôľou. Bez jej slobodného rozhodnutia by Boh nemohol prísť na svet a preto ju máme blahoslaviť. A preto ju aj diabol tak veľmi nenávidí (Zjv 12), pretože on sa rozhodol nesprávne a nie v súlade s Božou vôľou.
Cirkev
Veriť v Ježiša Krista mimo cirkvi je nezmysel. Človek má milovať Boha aj blížnych (Mt 22,36-40). Obidva rozmery sú potrebné a rozmer blížnych súvisí so spoločenstvom veriacich a teda Cirkvou. S týmto určite súhlasia aj protestanti, avšak veľa “veriacich” ľudí hovorí: Boh áno, Cirkev nie.
Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” (Lk 10,16)
Katolíci však veria aj vo všeobecnú (katolícky=všeobecný) apoštolskú cirkev. Zabezpečenú neprestajnou postupnosťou a tradíciou od apoštolov až po dnes. Berieme teda do úvahy aj tradíciu a apoštolskú postupnosť a nie výlučne Písmo. Aj keď samozrejme cirkev nemôže tvrdiť čo je mimo skutočnej viery a teda aj Písma. Katolíci napríklad veria, že Panna Mária bola do neba vzatá. Písmo o tom síce nepíše ale to automaticky neznamená, že čo nie je v Písme nie je pravda. Apoštolská cirkev založená na postupnosti a tradícii je však podložená aj písmom:
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.” (Mt 16,18-19)
Preto veríme aj v postupnosť Petrovej služby ako rímskeho biskupa (pápeža).
Očistec
Katolíci veria že človek môže ísť po smrti do očistca, a teda nie vždy priamo do Neba alebo pekla. Táto viera v očistec nie je priamo podložená Písmom, avšak nejaký náznak tu je:
Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom. (Mt 12,3)
Ježiš teda pripúšťa odpustenie hriechov v “budúcom” veku.
Spoveď – Sviatosť zmierenia
Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” (Jn 20,23)
Ježiš toto povedal apoštolom, a teda sa to vzťahuje aj na biskupov a kňazov (na tých na ktorých sa vkladajú ruky na odovzdanie a plnenie apoštolského poslania). Spoveď ako ju pozná katolícka Cirkev dnes, nebola ustanovená od začiatku, avšak odporúčanie na vyznávanie hriechov bolo prítomné v kresťanstve od začiatku:
Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (Jak 5,16)
Zároveň cirkev, Peter a jeho nástupcovia dostali moc (Mt 16,18-19) zväzovať a rozväzovať a teda definovať aj to, ako majú byť náležite odpustené hriechy (Jn 20,23) .
Spoveď nie je stroj, kde sa vyrapotáme, odídeme ospravedlnení a za mesiac môžeme dôjsť zas. Bez úprimnej ľútosti a vôle nehrešiť, nie je spoveď platná. Človek často podľahne závislostiam a neustále sa topí v tom istom. Spovedníci vedia, že tu pravidelná spoveď a odhodlanie pomáha ľuďom vymaniť sa z otroctva hriechu. Hriechy vždy odpúšťa Boh, ale využíva nato svojich zástupcov (Jn 20,23), ktorým zveril moc odpúšťať hriechy.
Svätá omša a Sviatosť oltárna (Eucharistia)
Pre katolíkov je najdôležitejšie na Svätej omši premenenie chleba a vína (lámanie chleba – eucharistia). Vieme že toto sa dialo už od prvopočiatkov cirkvi a spomína sa to v Skutkoch apoštolov ako aj mnohých listoch zo Svätého písma. Dôležitou je aj bohoslužba slova, teda čítanie a výklad Písma, avšak kým u protestantov je to najpodstatnejšia časť, pre katolíkov je dôležitejšie ”lámanie chleba”. Je to najmä preto, lebo veríme že Ježiš je naozaj reálne prítomný v premenenom chlebe a víne (v eucharistii). Kto toto precíti pochopí že je to niečo úžasné, že sa môžeme takto reálne stretať s Ježišom. Kde teda katolíci berú túto vieru v prítomnosť Ježiša Krista v eucharistii? Ježiš a Písmo o tom dosť hovorí:
Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.” Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: “Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!” Ježiš im povedal: “Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.” (Jn 6,51-58)
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. (Mt 26,26-28)